Žiadne produkty v košíku.
Bývanie od kráľa Ľudovíta XIV. až po dnešok
Naše bývanie sa najmä za posledné storočie zmenilo radikálne. Možno vás prekvapí, že sedacie súpravy zaviedol Étienne Briseux, ktorý bol architektom Ľudovíta XIV. Po vzore Versailles sa sedacie súpravy stali hitom Európy a napríklad obývačku si bez nich nedokážeme predstaviť ani dnes.
Do bežných domácností sa však pojem obývačka prepracoval až oveľa neskôr a čiastočne to bolo dôsledkom priemyselnej revolúcie a strojovej výrobe, kedy začal byť nábytok lacnejší a dostupnejší. Pohodlie domova sa začalo dostávať do popredia úmerne s pojmom voľného času, ktorý v minulosti nebol bežnou súčasťou ľudského života.
Obývačka, ako centrum diania, sa stala horúcou témou naprieč rôznymi spoločenskými triedami až v 20. storočí. Hoci zo začiatku išlo o samostatné miestnosti, dnes stále viac ľudí preferuje pre svoje bývanie otvorený priestor bez dverí a prekážok.
View this post on Instagram
Living room 1930s #oldlivingroom #oldlivingroomstyle #1930shouse #1930shome
Na začiatku neexistovali spálne
Teda aspoň v prípade rurálneho prostredia. Domy postavené na dedine mali zväčša jednu miestnosť, kde často spalo aj niekoľko generácií naraz. Miestnosti sa začali deliť až neskôr pod vplyvom mestského spôsobu života a po vzoroch bohatých domov. Nebolo neobvyklé, že si obyčajní ľudia stavali svoje domovy vlastnými rukami a stavať jednu veľkú miestnosť bolo jednoduchšie než ich stavať päť.
Dnes sú spálne v prvom rade miestom odpočinku a súkromia. Každý má možnosť si tú svoju zariadiť podľa individuálneho vkusu a potrieb. Nábytok je dostupný pre každého, ale stále viac sa u ľudí prejavuje túžby po nábytku na mieru.
Aj kuchyne si prešli svojou cestou
Dnes je náročné si predstaviť, že kedysi boli kuchyne priestorom, ktorý nemal so sociálnym spolužitím nič spoločné. Najmä v bohatých rodinách bola kuchyňa miestom, ktoré okupoval výlučne pomocný personál. Kuchyňa sa začala dostávať do popredia až s rozmachom strednej triedy.
K tomuto trendu sme sa opäť aktívne vrátili na prelome storočí. Dnes v tomto ohľade vládne koncept otvorených domovov, kedy je kuchyňa často súčasťou priestoru obývačky. Výhodou je, že počas prípravy občerstvenia komunikujete s okolím a nie ste „uväznení“ v kuchyni. Na druhej strane je pravda, že jedlo sa v priestore „drží“ a pachy nemusia byť vždy príjemné.
Úložné priestory sú dnes nevyhnutnosť
Väčšina domov postavených na začiatku 20. storočia mala úložné priestory značne obmedzené. Domácnostiam dominovali predovšetkým malé skrinky. V domácnostiach nebolo bežným zvykom vlastniť väčší počet skríň, pretože nemali toľko oblečenia a topánok, ktoré by potrebovali ukladať. Napríklad komoda v kombinácii so skriňou na zavesenie šiat sa začala objavovať naprieč domácnosťami až začiatkom 20. storočia.
Dnes si bývanie bez úložných priestorov vôbec nedokážeme predstaviť. Veci už neukladáme do klasických skríň, ale často si vyberáme celé úložné systémy a vstavané skrine, ktoré v niektorých prípadoch zaberajú celú stenu.
Po veľkoleposti a pompéznosti sa do popredia opäť dostáva minimalizmus a to najmä z Ázie a Škandinávie. Ovplyvňuje to aj dizajnérske uchopenie úložných priestorov, ktoré sa stávajú „neviditeľnými.“
